Ako nelákame...

Pred týždňom zavítali do našej krásnej Bratislavy priatelia mojej kamarátky. Tento príbeh hoci je ladený humorne sa naozaj stal, zámerne ho preto neuvádzam tesne pred Silvestrom. Turisti pochádzajúci z Veľkej Británie prišli vlakom z Prahy. Samozrejme trošku ich zarazilo zlé označenie bežných informácii ako východy, príchody vlakov na Hlavnej Stanici.
Hneď prvý problém boli taxikári nechceli ich zobrať do auta pretože mali podľa nich príliš veľa batožiny. Vcelku sa to dá pochopiť, nie je nič horšie ako preťažený automobil. Radšej si treba trošku počkať na chudobnejšieho ale ľahšieho zákazníka. Takže boli nútení použiť služby MHD. Kultúru cestovania v tomto zariadení netreba zvlášť opisovať. Presunuli sa do staršieho hotela kde na recepcii nevedeli po anglicky. Bol to pre nich trošku malý šok. Samozrejme zašli aj na kávu do absolútneho centra. Pýtali si menu v angličtine a čašníka, ktorý rozumie po anglicky. Samozrejme dostali menu vo francúzštine a čašníka, ktorý rozumie po nemecky. S kvalitou bratislavských reštaurácii najmä keď niekto rozpráva po anglicky mám sám výhradne negatívne skúsenosti. Traja ľudia si celkom pochopiteľne objednali tri kávy. Bolo to však trošku nezvyčajné želanie pretože čašník doniesol jednu kávu a na ďalšie zabudol. Priniesol druhú a znova na poslednú zabudol. Treba to však trošku aj chápať lebo tri kávy to je vlastne celkom nadľudský výkon. Po tejto skúsenosti si povedali, že Bratislava jednoducho nie je tým najlepším riešením pre anglicky hovoriacich turistov. Urýchlene sa preto presunuli do iných častí Slovenska. Táto skúsenosť nie je ojedinelá, sám mám podobné. Po čase som dospel k názoru, že keď chce niekto navštíviť Bratislavu musí ovládať Slovenčinu, aby sa vyhol zbytočným nedorozumeniam.